Blog

To čo sa deje ma ľudsky veľmi zasiahlo. Keď v aute cestujete s priateľmi 7 hodín a počúvate ako telefonujú so svojim synom v Charkove, ktorý je už niekoľko dní v pivnici s manželkou a ročným dieťaťom tak Vás to musí poznačiť. Môže Vás to zlomiť , môžete získať pocit "super že sa to nestalo mne" alebo Vás to ešte viac nakopne . V mojom prípade chvála bohu to tretie. Okrem priateľov ukrajincov a rusov (ináč vždy som sa rusov svojim spôsobom bál) žijúcich tu mám ich aj na druhej strane. Iryna moja kolegyňa a dobrá priateľka je stále v Ľvove (čo je na ukrajinské pomery super bezpečné mesto) ale aj tak jej tri krát denne volám. Na začiatku som sa ju snažil presvedčiť aby prišla sem, ale asi som napriek rokom čo tam pôsobím nepoznal ich mentalitu. Povedala mi, Marian, kým existuje Ukrajina ja neodídem. Náš perspektívny partner klinika Preventions v Užhorode , kde som bol len pár dní pred vojnou sa zmenila z luxusného zdravotného zariadenia a poľnú nemocnicu kde ošetrujú všetkých čo utekajú pred vojnou z východu. Keď mi povedali že za pár dní nám všetko dôjde začali sme pre nich zbierať potrebný materiál a dnes čaká v sklade v Michalovciach na utorok, kde by ho priatelia z Help U mali prepraviť na Ukrajinu (dúfam, že sa to podarí). Čo sa týka peňazí prestal som riešiť tie svoje (úplne chudobný nie som a vždy si viem zarobiť keď bude treba) a začal riešiť peniaze pre asociáciu na veci pre Ukrajinu a prevádzku asociácie. Ak budete mať v tejto chvíli pocit, že chcete prispieť tak na konci registračného formulára je aj číslo účtu (vopred ďakujem).

Úprimne, som už veľmi unavený ale adrenalín stále funguje. Aj keď nepracujeme hlava sa nevypne. Celé dni samé správy, telefonáty a stretnutia ale mám pocit, že som súčasťou niečoho veľkého a pozitívneho. Všetko sa zrýchlilo a okrem vybraných štátnych úradníkov nikto nemá čas na zbytočné tanečky (s riaditeľom Migračného úradu som si potykal po piatom telefonáte :) ).

Takže áno bol som managing partner a director a dnes som šofér, kuriér, telefonista, lobista ale bojujem na správnej strane a aj keď unavený našiel som svoje miesto a som pokojný. Stále si ale myslím, že môžem spraviť viac. Pred pár dňami som pomohol zlikvidovať putinovho vojaka a jeho žena a syn mi za to ďakujú. Pomohol som (spolu s ďalšími dobrými ľuďmi) ujsť z Ruska mladej rodine, kde by otca v krátkej dobe čakal povolávací rozkaz.

A teraz niečo na zamyslenie. Ak uvidíte u nás na ulici Rusa znamená to, že ho neuvidí (v uniforme) žiaden Ukrajinec a to je super. Ak chcete niekoho niekam posielať tak si pozrite všetky tie kreatúry čo sa hrdo fotili v tričkách s Putinom a páči sa rád sa pridám. Plus máme k tomu také veľké skupiny, že majú vlastné politické strany (kto obdivoval putina pred dvoma týždňami nemal rozum, kto ho obdivuje dnes nemá srdce). Sám najlepšie vidím koľko Rusov u nás aktívne pomáha a z toho čo robí putin sú zhrození a hanbia sa za to . Ak pristúpime na princíp kolektívnej viny tak vyhral on a to asi nikto z nás nechce.

Držme si všetci palce. Ak ste sa dostali až sem ďakujem :)